Aká si a kam kráčaš (spoločnosť)

(Textová verzia prednášky na FSEVfeste 2019)

Úvod

Aby sme mohli hodnotiť dynamiku vývoja spoločnosti musíme najskôr definovať samotný pojem „spoločnosť“. Existuje takmer nespočetné množstov rôznych pohľadov na to, čo nazvať spoločnosťou[1], dohromady   tvoriacich niečo ako gordický uzol.  M. Thatcherová ho v jednom z interview pre médiá rozťala svojim britkým jazykom, keď skonštatovala „nič také ako spoločnosť neexistuje“. Ak  by sme jej tvrdenie zobrali ako bernú mincu, potom by náš príspevok mohol na tomto mieste skončiť: ak spoločnosť neexistuje, potom nemá zmysel analyzovať aká je a kam kráča. My si ale v tomto príspevku, s trúfalosťou nám vlastnou, dovolíme:

1. Thatcherovej hypotézu o neexistencii spoločnosti odmietnuť.
2. Chápať spoločnosť ako realitu ako sui generis, ktorá je neprevoditeľná na jednotlivých aktérov, ktorí ju tvoria.
3. Sledovať  vývoj podoby spoločnosti po osi: spoločnosť vo fyzikálnom priestore – spoločnosť  v hybridnom priestore – hybridná spoločnosť.
4. Východiská

Spoločnosť existuje a rozvíja sa v určitom priestore. Podoba tohto priestoru sa mení s časom, pod vplyvom aktivít človeka a vplyvom technológií, vyvinutých človekom.  O metamorfózach konceptu „priestor“ existuje množstvo  teórií. Spomedzi nich sme pre našu tému vybrali štyri:  simulacru, heterotopiu, priestor tokov/dát   a hybridný priestor.

1.1 Priestor simulacry

Jean Baudrillard publikoval v druhej polovici 20. storočia svoju teóriu simulacry[2]. Jeho  posolstvo môžeme zhrnúť do nasledujúceho tvrdenia: V súčasnosti nie  je v popredí záujmu  spoločnosti reálny (fyzikálny)  priestor ale  abstraktná  mapa,  ku ktorej môže ale aj  nemusí existovať reálne teritórium“. Inými slovami,  čoraz častejšie máme dočinenia s „mapou[3]“ bez originálu.    V ére simulacry sa realita javí ako  púšť, ktorá už nie je  dostatočne atraktívna pre druh homo consumus. Na púšti reality sa z informačného horizontu   človeka  strácajú  reálne objekty, ktoré sú v čoraz väčšej miere nahrádzané obrazmi, produkovanými  kinom, videom, printovými,  elektronickými a novými   médiami, resp.   simuláciami.  Po tejto púšti  vietor preháňa posledné zvyšky reality[4].  Logickým  vyvrcholením procesu simulacry je stav, kedy sa  mapa a realita zlejú v jedno hybridnú  realitu.

 

1.2. Priestor heterotopie

Pojem „heterotopia“[5] budeme  chápať vo Foucaltovskom zmysle slova ako

„…  druh efektívne ustanovenej  utópie, … miesta, ktoré sa úplne líšia od všetkých miest, ktoré reflektujú“ [6].

Prefix „hetero“ má pôvod v starogréckom ἕτερος (héteros) vo význame iný, inaký, odlišný. V kombinácii z gréckou morfémou  τόπος (topos vo význame „miesto“) potom  vyjadruje „iné/inaké/odlišné miesto.[7]

Podľa neho  heterotopia existuje v každej kultúre, pričom každá spoločnosť, resp. kultúra môže modifikovať spôsob, akým sa heterotopia  v dlhšom časovom intervale prejavuje.  Heterotopia  osciluje medzi dvomi extrémami. Prvým  extrémom je priestor ilúzie, do ktorého sa odrážajú všetky reálne priestory. Druhým extrémom je osobitý reálny priestor (akýsi „ostrov usporiadanosti“), vytvorený na to, aby eliminoval neusporiadanosť, existujúcu v jeho okolí. Heterotopia môže umiestniť viacero heterotopických miest na jedno reálne miesto[8].

Spomedzi množstva ďalších definícií heterotopie si ešte pripomeňme dve, akoby šité na mieru našej téme:

(heterotopia je) „sociálny priestor inakosti /pre inakosť/, ktorý je zároveň fyzikálny /fyzický/ i interpsychický.“

(heterotopia predstavuje)  „priestory, ktoré majú viac rovín významu /zmyslu/ alebo vzťahov /väzieb/ na iné miesta,  ako sú tie, ktoré nám ako prvé udrú do očí“.[9]

Foucaltov koncept heterotopie reaguje na rastúcu heterogenitu priestorov, v ktorých žije postmoderná spoločnosť.  Bol však  koncipovaný  ešte v dobe pred nástupom technológiami podporovaných virtuálnych priestorov.   Jeho heterotopické  miesto vo fyzikálnom priestore  je iné ako ostatné (tradičné) miesta tým, že sú na ňom akoby do seba vrastené  viaceré typy miest, ktoré  navzájom  nemajú nič spoločné a môžu byť  i vzájomne  nekompatibilné. Odvtedy bol koncept heterotopie rozšírený i na digitálne virtuálne priestory.   Digitálna heterotopia je akoby stelesnením Jin a Jang princípu – napr. FB je na jednej strane „priestorom pre rozvíjanie nových  ideálov spoločnosti, na druhej strane je to priestor digitálnej dystopie zahrnujúcej v sebe všetky excesy informačného veku“[10]. Rovnako väčšina webových sídiel vykazuje vysoký stupeň heterotopie.

Zovšeobecnený koncept  heterotopie  reprezentuje diskontinuitu a nedá sa klasifikovať podľa tradičných kritérií, ako napr. súkromný/verejný, politický/apolitický, ekonomický/neekonomický, atď.   Všeobecne heterotopiu situujeme do   priesečníku osí reálny/imaginárny, resp. utopia/dystopia a bežný(tradičný)/iný (topos – heterotopos). Predstavuje  komprimáciu výseku času a priestoru do jedného (heterotopického) miesta: Heterotopické miesta sú miestami inakosti, nie sú ani tu, ani tam, sú zároveň fyzikálne i mentálne[11].

1.3 Priestor tokov a priestor dát

M.Castells vytvoril, ako reakciu na čoraz väčší presun aktivít spoločnosti do virtuálnych priestorov,  koncept priestoru tokov. Technológiami podporovaný virtuálny priestor Castells vníma ako „Materiálne usporiadania, ktoré umožňujú simultánnosť sociálnych praktík bez potreby súčasnej teritoriálnej blízkosti.“[12] Tak, ako je pre industriálnu spoločnosť charakteristická manipulácia s hmotou, je pre novú, informačnú, spoločnosť charakteristické presúvanie a spracovanie informácií.  Priestor tokov  potom vzniká ako dôsledok neustále rastúcich informačných tokov, ktoré vo virtuálnom priestore generujú jednotlivý príslušníci spoločnosti.

Podľa Moorovho zákona[13] dochádza v súčasnosti k exponenciálnemu rastu výpočtových výkonov počítačov, keď sa ich výpočtový výkon  zdvojnásobuje každých 18 mesiacov. Počítače prepojené do siete už negenerujú Castellsove informačné toky, ale toky dát. Okrem rastu počtu a výkonu počítačov ešte  výraznejšie rastie počet tzv. inteligentných vecí – chytrých telefónov, vysávačov, kosačiek, chladničiek, atď., ktoré sú tiež iniciátormi tokov dát.  V priebehu nasledujúcich 10 rokov tak po internete pre ľudí, ktorého vlajkovou loďou je web, vznikne  „internet vecí“  a následne aj  „internet všetkého“. K „internetu všetkého“ bude pripojených menej ako 10 miliárd ľudí a viac ako 150 miliárd vecí. Ľudia a veci  budú vo vzájomnej interakcii ako  medzi sebou  (t.j. ľudia s ľuďmi a veci s vecami), tak aj  navzájom (t.j. ľudia s vecami a veci s ľuďmi). Jedine v interakcii človeka s človekom sa budú uplatňovať informácie. Vo všetkých ostatných prípadoch budú hrať kľúčovú rolu dáta. Predpokladá sa, že  v tejto  kvalitatívne novej sieti sa bude objem vygenerovaných dát zdvojnásobovať už každých 12 mesiacov[14]

Ďalším faktorom, ktorý bude pôsobiť v smere neustáleho rastu objemu generovaných a komunikovaných dát je nástup umelej inteligencie.  Informačný priestor pre ľudí tak bude čoraz viac ustupovať do úzadia v prospech priestoru dát pre inteligentné stroje, veci a umelú inteligenciu.

Podľa Castellsa  súčasná spoločnosť funguje, akoby schizofrenicky, v dvoch kvalitatívne odlišných priestoroch – tradičnom fyzikálnom priestore  a novom priestore digitálnych tokov, ktorý čoraz viac formuje/deformuje podobu spoločnosti. Schizofréniu vidí v tom, že „bežný“ život spoločnosti sa odohráva vo fyzikálnom priestore , ekonomický, politický život sa presúva do priestoru digitálnych tokov [15].

 

1.4 Hybridný priestor

Fenomén mobility, nástup tzv. lokatívnych médií[16] (vrátane tzv. chytrých telefónov)  privodili eróziu rozhrania medzi fyzikálnym a virtuálnym priestorom. Jednotlivci i spoločnosť začínajú fungovať v novom type priestoru, ktorý A. de Souza nazvala  hybridným priestorom[17]:

„ Hybridné priestory vznikajú, keď virtuálne spoločenstvá (chaty, viacužívateľské domény a masívne online hry na hranie rolí pre viacerých hráčov), ktoré sa predtým konali v tom, čo bolo konceptualizované ako kybernetický priestor, migrujú do fyzických priestorov z dôvodu využívania mobilných technológií ako rozhraní“.

Prakticky ide o to, že ku trom tradičným dimenziám (šírka, dĺžka, výška) fyzikálneho priestoru pribudla štvrtá, digitálna metadimenzia. Podobne ako pri Baudrillardovej simulacre aj v prípade hybridného priestoru by sme mohli povedať, že digitálna metadimenzia hybridného  priestoru v tomto prípade zohráva rolu zelenej lúky, po ktorej vietor IKT preháňa zhluky dát, ktoré sa môžu, ale aj nemusia vzťahovať k realite, resp. k človeku, ako druhu homo sapiens. Najdôležitejšiu rolu pritom zohrávajú práve lokatívne mediálne technológie sa používajú na: (i) navigáciu a orientáciu pri hľadaní cesty; ii) meranie a vizualizáciu toho, čo nie je inak viditeľné; iii) anotáciu  fyzického miesta digitálnymi informáciami; (iv) pri organizovaní spoločenských interakcií; v) pre realizáciu hier.[18]  Koncept hybridného priestoru neguje Castellsovu predstavu o schizofrénii fyzikálneho priestoru a priestoru digitálnych tokov. Hybridný priestor je ich zjednotením. Koncept hybridného priestoru si vyžiadal rekonceptualizáciu ďalších konceptov, súvisiacich so spoločnosťou – koncepty verejného/súkromného priestoru/miesta, koncept súkromia, koncept anonymity a pod.

 

2. spoločnosť v hybridnom priestore

Tu sa zameriame len na podobu spoločnosti a jej charakteristické znaky. Podoba spoločnosti, fungujúcej v hybridnom priestore sa od tradičnej spoločnosti, fungujúcej vo fyzikálnom priestore, prípadne v kombinácii fyzikálny priestor a kyberpriestor, líši najmä tým, že:

– je viac fragmentovaná (súkromné „zámotky[19]“ vytvorené pomocou IKT),

– je viac „nomadická“ (nie je až tak fixovaná na isté územie),

. je viac „tekutá“ (podobne ako tekutina zaberá celý (sociálny) priestor, ktorý je jej dostupný/ponúknutý,

• je akoby prikrytá digitálnym digitálnou blanou/placentou, cez ktorú do nej prúdia životodarné dáta a z nej prúdia lokalizačné údaje o jednotlivcoch, dáta z bezpečnostných kamier a pod.
• je rýchlejšie mobilizovateľná „za“ i „proti“.

 

3. hybridná spoločnosť

Existuje viacero scenárov vzniku hybridnej spoločnosti:

1. Scenár „kyborg“
2. Scenár „heterogénny systém“
3. Scenár „UI sapiens“ (UI = umelá inteligencia)

V prípade prvého scenára dochádza najskôr k postupnému zlepšovaniu parametrov človeka integráciou kremíkových „čipov“ do jeho biologickej podstaty, neskôr aj ku vytvoreniu uhlíkovo-kremíkového hybridu, v literatúre pôvodne označovaného ako „kyborg“[20]. V prospech tohto scenára hovoria pokroky, dosiahnuté v oblasti genetického inžinierstva, nanotechnológií.

Pri druhom scenári hybridná spoločnosť tvorí  heterogénny systém, zahrnujúci v sebe tri druhy komponentov: ľudské subjekty, technosubjekty a subjekty tzv. „slabej“ umelej inteligencie[21]. Z hľadiska rozhodovania je človek ešte stále dominantným prvkom spoločnosti, t.j. dokáže určovať ciele ako technosubjektom, tak aj umelej inteligencii. V prospech tohto scenára hovorí projekt vytvorenia „internetu vecí“ i štatistiky: v budúcnosti bude na svete max n<10  miliárd subjektov typu Homo sapiens,  viac ako 10n miliárd technosubjektov a viac ako 100n miliárd subjektov UI.

Pri treťom scenári je v spoločnosti prevládajúcim druhom druh „silná UI“. Človek je, v tom lepšom prípade, v pozícii „domáceho maznáčika“, t.j. nový druh „pets“. V tom horšom prípade silná UI usúdi, že je zbytočný.    V prospech tohto scenára hovorí ľudská logika uvažovania (najinteligentnejší druh berie všetko) a čiastočne i ľudská hlúposť/neschopnosť včas sa poučiť z minulého vývoja.

[1] Viď napr. heslo „společnost“ v sociologické encyklopedii, dostupné online, https://encyklopedie.soc.cas.cz/w/Spole%C4%8Dnost

[2] Viac pozri Jean Baudrillard Simulacra and Simulations, The desert of the real itself.”

[3] Mapou všeobecne  rozumieme zjednodušené, ale zároveň aj geometricky presné  zobrazenie priestoru, ktoré  zdôrazňuje vzťahy medzi objektmi. Primárne slúži ako navigačná pomôcka.

[4] V tomto kontexte odporúčame  spomenúť si na Osvobozené divadlo Voskovce a Wericha a  skladbu „klobouk ve křoví“ – https://www.youtube.com/watch?v=fwXDYi8-3ek

[5] V primárnom zmysle ako heterotopiu označujeme „vznik tkaniva na neobvyklom mieste, odchylné umiestenie (napr. zuba), tkanivový odštep“   (https://slovnik.aktuality.sk › slovnik-cudzich-slov › q=heterotopia)

 

[6] Foucalt,M. Of Other Spaces: Utopias and Heterotopias http://web.mit.edu/allanmc/www/foucault1.pdf

[7] https://en.wikipedia.org/wiki/Heterotopia_(space)

[8] Príkladom je divadlo, kde sa na javisku dá vytvoriť viacero vzájomne nekompatibilných virtuálnych priestorov ako náprotivok k reálnemu priestoru hľadiska.

[9] https://jpierro21blog.wordpress.com/2016/05/22/heterotopia-designing-our-minds-for-the-future/

[10] http://web.mit.edu/allanmc/www/foucault1.pdf

[11] http://cyborganthropology.com/Heterotopia

[12] Castells, Manuel (2000): Grassrooting the Space of Flows, Londýn: Routledge, s. 19.

[13]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Moorov_zakon

[14] https://link.springer.com/content/pdf/10.1140%2Fepjst%2Fe2016-60372-1.pdf)

[15] Castells Manuel. The Rise of the Network Society (Oxford: Blackwell Publishers, 1996)

[16] Lokatívne médium (tiež ako location based media) je komunikačné médium funkčne viazané na konkrétne fyzikálne miesto.

[17] Adriana de Souza e Silva, A. (2006). From cyber to hybrid: Mobile technologies as interfaces of hybrid spaces. Space and culture, 9(3), 261-278.

[18] Michiel de Lange. Moving Circles mobile media and playful identities.  Erasmus University Rotterdam, 2010. S. 145.

[19] Zámotok je v pôvodnom význame ochranný obal  larvy, napr. larvy motýľa. V prenesenom význame to je digitálny ochranný obal jednotlivca/skupiny, pred vniknutím neprivilegovaných z okolia, napr. na sociálnej sieti.

[20] Viac pozri Harroway,D.

[21] O slabej UI hovoríme v prípade, keď ju človek ešte dokáže riadiť/kontrolovať.